Okienko pre rodičov

Čo všetko by malo dieťa vedieť pred nástupom do materskej školy?

Obyčajne sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa do škôlky. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne – vie rozprávať, a to z dieťaťa robí najviac samostatnú osobnosť.

Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.

  1. Byť bez cumľa, plienok. Dokonca by dieťa malo vedieť používať záchod a nie nočník, respektíve nebáť sa sadnúť si na záchod. Pozor! Plienka by sa v tomto veku nemala tolerovať už ani počas popoludňajšieho spánku.
  2. Sám sa obliecť a vyzliecť na elementárnej úrovni. Samozrejme, sem tam pani učiteľka pomôže, ale nemôže obliekať a vyzliekať všetkým deťom, ktoré sa chystajú na dvor či sa vrátili z prechádzky.
  3. Samostatne jesť (aspoň lyžicou), piť z pohára, neodbiehať od stola počas jedla.
  4. Pozdraviť, odzdraviť, poprosiť a poďakovať. Na tomto by mali rodičia trvať už od útleho veku. Veď tieto 4 čarovné slovíčka by mali byť základom slušnosti každého človeka.
  5. Vedieť používať vreckovky a správne si vyfúkať nos.
  6. Ovládať základné hygienické návyky, napríklad umyť si po toalete ruky.
  7. Byť schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov. Samozrejme, nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní. To je normálna reakcia, ktorá sa dá zvládnuť. Ak by to však pretrvávalo dlhšie (viac ako mesiac), dieťa pravdepodobne nie je ešte zrelé byť bez rodiča a treba počkať, či skúsiť dieťa odpútať (napríklad tým, že ho bude do materskej školy vodiť stará mama či starý otec).
  8. Dieťa by pred nástupom do materskej školy malo poznať svoje veci, vedieť, že toto sú jeho topánky či nohavice.
  9. Potrebné je, aby dieťa vedelo komunikovať s okolím. Reč nemusí byť stopercentná, veľa detí začne lepšie komunikovať odpozeraním od iných detí či s pomocou logopéda.
  10. Udržať pozornosť, vedieť sa chvíľu sústrediť.

Ak niektorý z týchto bodov vaše dieťa ešte neovláda a predsa ste sa rozhodli dať ho do škôlky, je nevyhnutná spolupráca a komunikácia so skúsenými učiteľkami, aby sa adaptácia vášho dieťaťa uľahčila.

 

Etiketa alebo ako naučiť dieťa slušnému správaniu

Pravidlá slušného správania by malo ovládať každé dieťa ešte pred nástupom na základnú školu. Našim rodičom vo výuke etikety a slušného správania kedysi asistovala Bambuľka s dedom Jozefom. Aj dnes existujú seriály a rozprávky, ktoré deti pravidlám slušného správania naučia. No najväčším vzorom vašich detí ste vy, drahí rodičia. Možno máte pocit, že na učenie pravidiel slušného správania musí vaše dieťa dorásť, no s úplnými základmi môžete začínať už v čase, keď vaše dieťa dokáže rozprávať, papať tuhú stravu a uchopiť pohár.

Zázračné slovíčka ďakujem a prosím : Deti by mali vedieť, že je slušné poďakovať sa mamičke za jedlo, za darček aj za pochvalu. Ak sa vaša dcéra alebo synček akosi nevedia naučiť povedať čarovné slovíčko „ďakujem“ po tom, čo dopapá, možno by ste sa mali popozerať po svojej rodine. Ďakujete si navzájom so svojím partnerom alebo s rodičmi? Ak budete toto zázračné slovíčko používať často medzi sebou, pridá sa aj vaše dieťa. Rovnako môžete postupovať aj s druhým čarovným slovíčkom „prosím“.

Pozdraviť sa je základom slušnosti : Dnes sa stretávame s neslušným správaním aj u dospelých. Ako rodičia máte obrovskú moc, a to vychovať slušnejšiu generáciu. To, že babičky idúce z kostola neodzdravia vás a vaše dieťa, ešte neznamená, že by ste to mali prestať robiť. Radšej svojmu dieťaťu vysvetlite, že niektorí ľudia jednoducho mali zlý deň, alebo sa ako deti nenaučili slušnosti, vo svete je však mnoho slušných ľudí a vy medzi nich patríte, preto by ste na základy slušného správania nemali zabúdať, ale, naopak, ísť príkladom aj ostatným. Už 2- až 3-ročné dieťa by sa malo vedieť zreteľne pozdraviť rodičom kamarátov, priateľom či kolegom rodičov, rodine, susedom a na dedinách prakticky každému, kto vyzerá staršie.

Pri jedle sa rozprávame, nekričíme, nerozhadzujeme jedlo : Stolovanie je dôležitou súčasťou etikety, no na niektoré pravidlá zabúdame aj my dospelí. Učiť deti pravidlám etikety treba trpezlivo a je to boj na dlhé trate. Učte ich primerane ich veku. Ak už vaše dieťa dokáže sedieť pri stole s rodičmi, naučte ho týmto pravidlám: Pri jedle sa nepozerá televízia a nehľadí sa do tabletu. My sme síce boli vychovávaní, že pri stole sa nerozpráva, no nie je práve spoločný obed vynikajúcou príležitosťou na zdieľanie pocitov, zážitkov a chuti z jedla? Ak váš drobec odmieta jedlo a piští, že nechce jesť, dajte mu jasný časový limit, do kedy bude jedlo pred ním. A ak sa nenaje, tak bude musieť počkať až do ďalšieho plánovaného jedla hladné. Snack deti milujú, ale aj rady zneužívajú. Kto by jedol večeru, keď sa počas dňa naje sladkostí, tyčiniek a chrumiek? Snack voľte ideálne zdravý (ovocie, oriešky, biely jogurt, ak sladkosť, tak domáci koláč) a servírujte ho každý deň v rovnakom čase. Sústa sa nezapíjajú! V našej spoločnosti sme zvyknutí servírovať s jedlom aj nápoj. V rámci etikety je to v poriadku, no ak chcete, aby váš drobec spapal, čo má naložené na tanieri, dbajte na to, aby posledný nápoj pil pol hodinu až hodinu pred jedlom.. Naučte deti používať lyžicu, vidličku aj nožík. Nechajte ho prestrieť pred obedom, takto sa naučí, kam príbor patrí. Zároveň bude cítiť, že je súčasťou tohto úžasného ceremoniálu. Tiež ho naučte, ako správne príbor odložiť po dojedení. Polievka sa z taniera nepije! Dokonca ani v reštaurácii, kde sú polievky servírované v miske, ich nepijeme. Deti sú v tomto ohľade výmyselníci. Polievku rady vypijú a tanier vylížu. Doma sa nad tým pousmejete, ale v reštaurácii alebo na oslave to už také roztomilé nie je. Pri jedle prestrite aj dieťaťu na kvalitný tanier. S deťmi sú síce umelé tanieriky a lyžičky bezpečnejšie, no ak už sedia pri stole s vami, mali by tiež jesť z porcelánu a používať kovový príbor. Pamätajte si, čím viac budete dieťa do prípravy jedla zapájať, tým viac sa z toho bude tešiť a pravidlá správneho stolovania si ľahko zapamätá. Dieťa môžete nechať pomáhať aj pri odnášaní zo stola. Čoraz častejšie ani deti v predškolskej alebo v škole nevedia, ako natrieť a obložiť chlieb. A pritom by to zvládli už dvojročné deti, ak by im to rodičia ukázali a dovolili. Učte svojho drobca samostatnosti už od mala, využije to aj v dospelosti.